Sprievodný text od pani Alenky:

 " Som 52 ročná žena. Celý svoj život som prežila v Prešove a život mi priniesol, ako každému chvíle plné šťastia, ale aj dni plné zármutku. Vydávala som sa ako 18- ročná a vo veku 26 rokov som bola rozvedená s dvomi malými deťmi. Vychovávala som ich za pomoci rodičov nakoľko ich otec, neprejavil žiadny záujem spolupodieľať sa na ich výchove.Život nebol jednoduchý, ale zo zaťatými zubami a s božou pomocou som to zvládla. Verila som že nič horšie sa mi v živote už neudeje. Ale netušila som, že toto bolo len zahrievacie kolo. Moja staršia dcéra Veronika (33) sa po pôrode svojho prvého dieťaťa, vnučky Dominiky (11) stratila vo svete a ja som vychovávala vnučku najlepšie ako som vedela. Staršia dcéra sa objavila zhruba po 3 rokoch, keď bola opäť tehotná, situácia sa viac menej opakovala. Takže k Dominike mi pribudol aj vnuk Tomáško(8).
S výchovou , ale v tom čase hlavne finančne mi pomáhala mladšia dcéra Emka, ktorá pracovala v zahraničí. Pred rokom a pol sme boli nútený predať byt v ktorom sme bývali. Splátka hypotéky a inkasa zhltla celú moju výplatu a aj napriek finančnej pomoci dcéry pribudli spotrebné úvery, ktoré vykrývali výpadky financií. Podarilo sa zredukovať trochu záväzky a za zostatok sme kúpili starý dom, ktorý sme si chceli postupne opraviť tak, aby sme mali dosť miesta 2 rodiny nakoľko sa dcéra zasnúbila. Plánovali sme, že do dvoch rokov sa to postupne zrealizuje a zatiaľ budeme
bývať v tomto dome v suterénnych priestoroch. Na dome sa vymenili okná, položilo podlahové kúrenie, natiahla nová elektrina, opravili múry,  stierky. V tom čase, však už začala prvá vlna pandémie. Emka sa rozhodla že ostane na Slovensku a našla si zamestnanie. Opravy na dome sa značne spomalili, lebo začali chýbať peniaze. Vybavoval sa úver na dokončenie kúrenia a strechy. Emka sa v tom čase rozišla so snúbencom. Možno to cítila ako osobné zlyhanie, prehru? Neviem, a ani sa to už nikdy nedozviem. 23.11. 2020 som ju našla v dome obesenú a zrútil sa mi celý svet. Jej život skončil a v podstate aj môj. Tí, ktorí prežili smrť vlastného dieťaťa, ktoré bolo zdravé životaschopné a naozaj silná opora po všetkých stránkach, ktoré tu malo byť ešte dlhé roky po vás, vedia o čom hovorím, s tým sa nedá zmieriť nikdy. Emka († 30) tu už nie je, a je to nezvratné, nedá sa na tom už absolútne nič zmeniť. Je to bodka, za nedopísanou knihou... Postupne, ako sa chcete nadýchnuť a kvôli vnúčatám musíte ísť ďalej, vám začnú dochádzať ďalšie súvislosti. Tým že tu už nie je Emka, nie je ani úver na dokončenie domu. Tým že nie je úver, nie je ani kúrenie, ani strecha. Tým že nie je ani kúrenie ani strecha, nie je ani nádej, že niekedy z vnúčatami vyjdem z pivnice kde momentálne bývam, hore
do domu a budeme žiť ako bežný ľudia. Mám 52 rokov pracujem takmer 40 rokov, vychovávam 2 vnúčence a zrazu sme odkázaný na cudziu pomoc.
Vlastnými silami nie som schopná zvládnuť to čo mi osud nadelil. Za každú pomoc úprimné pán boh zaplať." 

„Alena a vnúčatá“ 

pozor potrebné zadať sumu

platba smerovaná na

transparentný účet

príspevok zasielať na:

pavel.pavelka@gmail.com

do poznámky zapísať

20201220

číslo účtu :

SK22 0900 0000 0050 6414 3791

variabilný symbol:

20201220

poznámka:

pre pani Alenku

číslo účtu :

SK61 0900 0000 0050 6810 5151

variabilný symbol:

20201220

poznámka:

pre pani Alenku

iný spôsob príspevku

je možné dohodnúť

telefonicky:

0948 30 99 30

alebo emailom

pavelpavelka@stacichciet.eu